New
York/Berlín/Osvienčim 27. januára (TASR) - Už od začiatku tohto týždňa
si ľudia na rôznych spomienkových podujatiach po celom svete pripomínajú
Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, ktorý pripadá na piatok 27.
januára. Celosvetovo sa po prvýkrát pripomínal v roku 2006, v Nemecku
sa každoročné spomienky na obete holokaustu začali o desať rokov skôr.
"Spomienka nemôže skončiť, aj budúce generácie musí nabádať k ostražitosti," týmito
slovami vyhlásil v roku 1996 spolkový prezident Roman Herzog 27. január
za celonemecký Deň spomienky na obete národného socializmu.
Zvolený dátum sa symbolicky viaže k 27. januáru 1945, keď Červená armáda
oslobodila koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau. Najväčší koncentračný
a vyhladzovací tábor nacisti postavili pri poľskom meste Osvienčim.
V januári 2005 zorganizovalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených
národov (VZ OSN) spomienkové podujatie pri príležitosti 60. výročia
oslobodenia tohto koncentračného tábora. Ešte v tom istom roku (1.
novembra 2005) prijalo VZ OSN rezolúciu, že 27. január bude
Medzinárodným dňom pamiatky obetí holokaustu s cieľom pripomínať si
každý rok utrpenie šiestich miliónov židovských obetí holokaustu počas
druhej svetovej vojny. Návrh podali Izrael, Spojené štáty, Rusko,
Austrália, Kanada a podporilo ho 91 členských krajín OSN.
Vtedajší generálny tajomník OSN Kofi Annan po schválení rezolúcie nazvanej Spomienka na holokaust povedal: "Medzinárodný
deň pamiatky obetí holokaustu bude dôležitým pripomenutím si poučenia z
holokaustu - bolo to výnimočné zlo, ktoré sa už v budúcnosti nesmie
opakovať a neslobodno naň zabudnúť."
Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau založili nacisti v roku 1940.
Pôvodne slúžil na internáciu politických väzňov a vojnových zajatcov.
Postupne ho rozširovali na rozľahlý pracovný a vyhladzovací koncentračný
tábor pre Židov, ktorých doň privážali z celej Európy. V tábore použili
3. septembra 1941 po prvý raz jedovatý plyn cyklón B a v plynovej
komore ním zabili 600 sovietskych vojnových zajatcov a 250 ďalších
väzňov.
Do tohto symbolu vyhladzovacej mašinérie putoval aj prvý transport zo
Slovenska vypravený z Popradu 25. marca 1942, v ktorom sa nachádzalo
tisíc židovských dievčat a mladých žien.
Počas prvej vlny deportácií z územia vtedajšieho Slovenského štátu bolo
do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau vypravených 19 transportov.
Po ich dočasnom pozastavení na jeseň 1942 boli deportácie slovenských
Židov do vyhladzovacích táborov obnovené na jeseň roku 1944. Celkovo v
koncentračných táboroch v dôsledku transportovania z územia Slovenska
zahynulo viac ako 70.000 židovských občanov.
Nacistický vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau oslobodila Červená
armáda 27. januára 1945, keď ohromení a šokovaní vojaci vstúpili do
tábora a oslobodili 7600 zúbožených väzňov. Podľa odhadov historikov v
ňom nacisti zabili asi 1,2 milióna ľudí, väčšinou židovského pôvodu.
Poslanci Národnej rady SR schválili 31. októbra 2001 návrh zákona, ktorý
určil nový pamätný Deň obetí holokaustu a rasového násilia, ktorý si
pripomíname 9. septembra. V tento deň preto, lebo 9. septembra 1941
začal vo vojnovom Slovenskom štáte platiť Židovský kódex, vládne
nariadenie o právnom postavení Židov, ktoré obsahovalo množstvo
protižidovských predpisov.
0